Podnadpis: Trénujte cit pre mieru ako nezničiť ľudský kapitál Podnikanie živí mnohých. Tí
múdrejší sa aktívne a sústavne zaujímajú ako nezaspať vývoj – ako sledovať
vývoj a modernizáciu na trhu, ako zdokonaľovať produkt (výrobok alebo
služby), ....
... ale najmä ako zaplatiť, nepreplatiť, motivovať a nezničiť
najcennejšiu časť kapitálu firmy – ktorou sú nepochybne ľudské zdroje.
Otec svetového manažmentu predpovedal Ľudí ako najcennejší zdroj kapitálu
pracovnej sily podčiarkoval vo svojich dielach aj svetový guru manažmentu. Jedným
z odkazov P. Druckera, otca svetového riadenia (ako 96-ročný zomrel v r.
2005) je aj jasná identifikácia významu tzv. „poznatkových pracovníkov“ a vynútená
perspektíva znalostnej ekonomiky. Je to základné východisko aj pre „manažment
TTT“ (manažment trendov tretieho tisícročia), kde má naša krajina naďalej
obrovské rezervy.
Znalosti namiesto vedomostí Ak Slovensko bez
bohatstva vlastných prírodných zdrojov chce napredovať, musí produkovať zdroje
umelé a vyvážať čo najviac pridanej hodnoty (špičkové know-how
a high-technology). Prax na univerzitách aj po vstupe SR do EÚ zostáva
naďalej v polohe, že študentom prednáša plný dom vysoko erudovaných
teoretikov, ktorí nechcú pripustiť kombináciu – t.j. aj vstup praktikov (manažérov
z praxe). Viac ako 30 vysokých škôl v SR v roku 2006 je pre súčasný
typ našej krajiny nie progresom, ale degresom. Malo by byť menej univerzít,
a viac vedecko-technologických parkov.
Vedomosti sú bezcenné, ak sa nevyužívajú Už naši starí otcovia vedeli jednoduché
pravidlo, že vedomosti teórie (knowledges) sú človeku nanič, keď ich nevie
využívať v praxi vo forme aplikovaných poznatkov a zručností (skills).
Len vhodná alchýmia v kombinácii oboch týchto základov prináša hľadané
efektívne poznanie (know-how) na ceste ako ďalej, čo súčasný akademický
priestor v štáte dostatočne a dlhodobo zabezpečiť nedokáže.
Nová podniková kultúra Z praxe rokov 1990-2007
vyplýva i väčšinová nespokojnosť so slovenským naturelom z hľadiska žiadúcej
firemnej kultúry. Prekvapení sú najmä zahraniční investori, zaskočení občas
i domáci majitelia a podnikatelia. Nie je to o neschopnosti vedieť
tvrdo pracovať, je to skôr o neochote meniť zabehaný pracovný štýl
a inovovať doterajšie prístupy k racionalizácii postupov
a pracovných procesov. Často však je to aj o pohodlnosti (Napríklad
v sobotu do práce nepôjdem ani keby mi dali stopercentný príplatok?)
Zvykové právo treba vedieť vyzliecť Objektívnou pravdou zostáva, že prekonať
zvykové právo dlhodobo platné v podmienkach centrálnej ekonomiky
(socializmus) do roku 1989 a nové požiadavky doby od roku 1990
v podmienkach transformujúcej sa a trhovej ekonomiky (kapitalizmus) sa
nedarí zmeniť pozitívne a úplne ani po osemnástich rokoch novodobého deja.
Svetovým hitom v moderne riadenia však zostáva hodnotový manažment, pričom
prechod k nemu z úlohového a procesného riadenia potrvá väčšine
firiem ešte desiatky rokov. Špičky elít však túto zmenu už zapracovali, lebo by
nemali také výsledky napredovania, aké v skutočnosti majú.
Tárať o ekonomike je ľahšie ako rátať Nakoľko o ekonomike sa vždy ľahšie
tára ako ráta, je dobré podčiarknuť, že najkratšia cesta k prosperite môže byť pre nás
úspešná, len keď povedie cez pragmatickú líniu, systémové kroky, nepopulárne
(ale vysokoefektívne!) reinžinieringové procesy a cez cieľavedomé
investície do vedy, rozvoja a vzdelania v kombinácii na báze teórie
prepojenej s praxou.
Dva citlivé aspekty zmeny Inšpirácie pre zmenu v prospech
zvýšenia komplexnej efektívnosti je nutné vidieť v kombinácii dvoch
vnemov: pohľad z úrovne organizácie – najmä trhový aspekt a pohľad
z úrovne jednotlivca – najmä sociálny aspekt. Je logické, že nie vždy budú
tieto pohľady v súlade, naopak môžu byť veľakrát antagonistické. Hoci
najžiadúcejší model by bola ich solidárna a produktívna kombinácia
a synergia.
Obmedzenia a deformácie budú vždy Dobrou správou pre svet
i našu krajinu je fakt, že na rozdiel od minulosti – aspoň najbližšia budúcnosť
už nie je taká neurčitá, ako to bývalo kedysi. V spoločnosti i na
trhu vždy budú deformácie a obmedzenia. Aktuálnym medzníkom zmien
v SR v súčasnosti je napríklad novela Zákonníka práce. Mimochodom
lepší extrém na pracovnom trhu v krajne po viac ako roku od minuloročného
(leto 2006) úradu pre štátnu službu.
Na pílu tlačiť opatrne Informácií o trendoch je veľa
a sú prístupné, hoci platnou axiómou i paradoxom súčasne zostáva, že
hlavnou zásadou manažmentu budúcnosti zostáva „budúcnosť sa nedá úplne predpovedať“
– a to ani s tými najlepšími metódami. Racionálny človek si často
kladie otázky, dokedy sa dá takto „tlačiť na pílu“ – aby riadenie bolo
komplexne efektívne na strane jednej, ale aby súčasne najdôležitejší kapitál –
ktorým sú ľudské zdroje sa nezničil, na strane druhej.
Sebariadenie, audit TT a opatrnosť v rýchlosti K tomu treba múdro využívať sebariadenie
i riadenie /tip na knihy: Pohodou k prosperite I. – III., novinky na
trhu literatúry o životnom poradenstve pre Slovákov od Slováka
z rokov 2005-2007. Kontakt k zakúpeniu:
Táto emailová adresa je zabezpečená proti spamovým robotom, musíte mať aktivovný Javascript na jej zobrazenie
).
A to chce najmä dokázať
prekonať vlastnú pohodlnosť, byť trpezlivý a húževnatý. Audi TT (športový
automobil s rýchlosťou do 300 km/1 hod.) už poznáme, manažment TTT však
chýba. Súčasne nie vždy v rýchlosti je prednosť a výhra. To
v podnikaní zistili už mnohí, lebo aj naši predkovia radili, že kým urobíš
vážne a ťažké rozhodnutie, premysli si jeho slabé a silné stránky (
trikrát meraj, a raz strihaj). Aj preto pri hľadaní kvality by manažment
TTT mal byť určite zodpovedne rozvážnejší a pomalší ako búrlivé auto Audi
TT. Rýchlosť manažmentu TTT je tiež dôležitá aj pre biznis a podnikanie. Ale
musí byť najmä v myslení. Autor: Ing. Emil Burák, PhD Viac informácii o knihách E. Buráka Prečítané: 2161x
Ďalšie články v kategórií: Podnikanie |