... ale najmä ako zaplatiť, nepreplatiť, motivovať a nezničiť najcennejšiu časť kapitálu firmy – ktorou sú nepochybne ľudské zdroje. 

Otec svetového manažmentu predpovedal
Ľudí ako najcennejší zdroj kapitálu pracovnej sily podčiarkoval vo svojich dielach aj svetový guru manažmentu. Jedným z odkazov P. Druckera, otca svetového riadenia (ako 96-ročný zomrel v r. 2005) je aj jasná identifikácia významu tzv. „poznatkových pracovníkov“ a vynútená perspektíva znalostnej ekonomiky. Je to základné východisko aj pre „manažment TTT“ (manažment trendov tretieho tisícročia), kde má naša krajina naďalej obrovské rezervy. 

Znalosti namiesto vedomostí
Ak Slovensko bez bohatstva vlastných prírodných zdrojov chce napredovať, musí produkovať zdroje umelé a vyvážať čo najviac pridanej hodnoty (špičkové know-how a high-technology). Prax na univerzitách aj po vstupe SR do EÚ zostáva naďalej v polohe, že študentom prednáša plný dom vysoko erudovaných teoretikov, ktorí nechcú pripustiť kombináciu – t.j. aj vstup praktikov (manažérov z praxe). Viac ako 30 vysokých škôl v SR v roku 2006 je pre súčasný typ našej krajiny nie progresom, ale degresom. Malo by byť menej univerzít, a viac vedecko-technologických parkov. 

Vedomosti sú bezcenné, ak sa nevyužívajú
Už naši starí otcovia vedeli jednoduché pravidlo, že vedomosti teórie (knowledges) sú človeku nanič, keď ich nevie využívať v praxi vo forme aplikovaných poznatkov a zručností (skills). Len vhodná alchýmia v kombinácii oboch týchto základov prináša hľadané efektívne poznanie (know-how) na ceste ako ďalej, čo súčasný akademický priestor v štáte dostatočne a dlhodobo zabezpečiť nedokáže. 

Nová podniková kultúra
Z praxe rokov 1990-2007 vyplýva i väčšinová nespokojnosť so slovenským naturelom z hľadiska žiadúcej firemnej kultúry. Prekvapení sú najmä zahraniční investori, zaskočení občas i domáci majitelia a podnikatelia. Nie je to o neschopnosti vedieť tvrdo pracovať, je to skôr o neochote meniť zabehaný pracovný štýl a inovovať doterajšie prístupy k racionalizácii postupov a pracovných procesov. Často však je to aj o pohodlnosti (Napríklad v sobotu do práce nepôjdem ani keby mi dali stopercentný príplatok?) 

Zvykové právo treba vedieť vyzliecť
Objektívnou pravdou zostáva, že prekonať zvykové právo dlhodobo platné v podmienkach centrálnej ekonomiky (socializmus) do roku 1989 a nové požiadavky doby od roku 1990 v podmienkach transformujúcej sa a trhovej ekonomiky (kapitalizmus) sa nedarí zmeniť pozitívne a úplne ani po osemnástich rokoch novodobého deja. Svetovým hitom v moderne riadenia však zostáva hodnotový manažment, pričom prechod k nemu z úlohového a procesného riadenia potrvá väčšine firiem ešte desiatky rokov. Špičky elít však túto zmenu už zapracovali, lebo by nemali také výsledky napredovania, aké v skutočnosti majú.

Tárať o ekonomike je ľahšie ako rátať
Nakoľko o ekonomike sa vždy ľahšie tára ako ráta, je dobré podčiarknuť, že najkratšia  cesta k prosperite môže byť pre nás úspešná, len keď povedie cez pragmatickú líniu, systémové kroky, nepopulárne (ale vysokoefektívne!) reinžinieringové procesy a cez cieľavedomé investície do vedy, rozvoja a vzdelania v kombinácii na báze teórie prepojenej s praxou. 

Dva citlivé aspekty zmeny
Inšpirácie pre zmenu v prospech zvýšenia komplexnej efektívnosti je nutné vidieť v kombinácii dvoch vnemov: pohľad z úrovne organizácie – najmä trhový aspekt a pohľad z úrovne jednotlivca – najmä sociálny aspekt. Je logické, že nie vždy budú tieto pohľady v súlade, naopak môžu byť veľakrát antagonistické. Hoci najžiadúcejší model by bola ich solidárna a produktívna kombinácia a synergia. 

Obmedzenia a deformácie budú vždy
Dobrou správou pre svet i našu krajinu je fakt, že na rozdiel od minulosti – aspoň najbližšia budúcnosť už nie je taká neurčitá, ako to bývalo kedysi. V spoločnosti i na trhu vždy budú deformácie a obmedzenia. Aktuálnym medzníkom zmien v SR v súčasnosti je napríklad novela Zákonníka práce. Mimochodom lepší extrém na pracovnom trhu v krajne po viac ako roku od minuloročného (leto 2006)  úradu pre štátnu službu. 

Na pílu tlačiť opatrne
Informácií o trendoch je veľa a sú prístupné, hoci platnou axiómou i paradoxom súčasne zostáva, že hlavnou zásadou manažmentu budúcnosti zostáva „budúcnosť sa nedá úplne predpovedať“ – a to ani s tými najlepšími metódami. Racionálny človek si často kladie otázky, dokedy sa dá takto „tlačiť na pílu“ – aby riadenie bolo komplexne efektívne na strane jednej, ale aby súčasne najdôležitejší kapitál – ktorým sú ľudské zdroje sa nezničil, na strane druhej. 

Sebariadenie, audit TT a opatrnosť v rýchlosti
K tomu treba múdro využívať sebariadenie i riadenie /tip na knihy: Pohodou k prosperite I. – III., novinky na trhu literatúry o životnom poradenstve pre Slovákov od Slováka z rokov 2005-2007. Kontakt k zakúpeniu: Táto emailová adresa je zabezpečená proti spamovým robotom, musíte mať aktivovný Javascript na jej zobrazenie ).

A to chce najmä dokázať prekonať vlastnú pohodlnosť, byť trpezlivý a húževnatý. Audi TT (športový automobil s rýchlosťou do 300 km/1 hod.) už poznáme, manažment TTT však chýba. Súčasne nie vždy v rýchlosti je prednosť a výhra. To v podnikaní zistili už mnohí, lebo aj naši predkovia radili, že kým urobíš vážne a ťažké rozhodnutie, premysli si jeho slabé a silné stránky ( trikrát meraj, a raz strihaj).

Aj preto pri hľadaní kvality by manažment TTT mal byť určite zodpovedne rozvážnejší a pomalší ako búrlivé auto Audi TT. Rýchlosť manažmentu TTT je tiež dôležitá aj pre biznis a podnikanie. Ale musí byť najmä v myslení.

Autor: Ing. Emil Burák, PhD

Viac informácii o knihách E. Buráka