...nezhoda medzi spoločníkmi v základnej otázke na vývoj ich podnikania – či investovať hojne a žiť skromne, alebo opačne, či spotrebovať hojne a investovať skromne.

Hneď druhým je deficit kreativity a nespôsobilosť osvojiť si a injektovať do krvi myslenie a konanie víťazov.

Totálny deficit kreativity

      Väčšina ľudí nemá na to, aby boli tvoriví a vyryli po sebe v živote významnejší odkaz (napr. vychovali statočne niekoľko detí, vyprodukovali vynález, objav, obdivuhodné dielo, skomponovali operu, napísali dobrú knihu alebo vychovali športovca svetového rekordéra, koncertných umelcov, výborných spevákov...). Nie najmä preto, že by nemali pre niečo špecifické osobitý druh talentu. Ich hlavnou bariérou je pohodlnosť a konzumný prístup k životu na strane jednej a pomerne plytký hodnotový náboj a takmer žiadna dlhodobou zmysluplná ambícia na strane druhej.

      Pritom žijeme prirýchlo a relatívne krátko. Len menšina neusiluje najmä o materiálne statky a získanie peňazí (aby sme už len preboha boli čo najskôr za vodou...?!), ale usiluje predovšetkým o to, aby niečo pozitívne nezabudnuteľné a neopakovateľné po sebe v živote zanechali.

      Totálny deficit kreativity /k inšpirácii prečítaj knihy POHODOU K PROSPERITE I. – III:/ nie je najmä z dôvodu boja o holé prežitie a ani z dôvodu chýbajúcej ingrediencie potenciálu a talentu. Je najmä z dôvodu osobnej pohodlnosti a nezáujmu.

Viacej premýšľať, menej utrácať

      Keď porovnáme mladšiu a staršiu generáciu, evidujeme veľa rôznych rozdielov. Medzi tie najväčšie patrí väčšia miera lepšej hodnotovej orientácie, skromnosti, pokory, úcty, rešpektu a človečiny u ZRELŠEJ generácie. Naopak viac záujmu o prachy, luxus, ľahký život, zábavu a plytkejšie hodnoty u MLADŠEJ generácie. Pritom rozdiely neplatia paušálne. Mnoho mladých ľudí je aj v podnikaní a biznise oveľa šikovnejších a inovatívnejších ako sú tí starší.

      Čo však považujem za vážnu brzdu v napredovaní zvyšovania životnej úrovne spoločnosti i ceste k vyššej kvalite žitia a bytia jednotlivca je rapídny nezáujem o sebavzdelávanie, automanažment (riadenie seba samého), vlastný rozvoj.

      Podnikateľ pri zdokonaľovaní vlastnej efektívnosti by mal dodržiavať aj inšpiratívne a jednoduché heslo o tom, že viac treba rozmýšľať (pracovať) a menej sa zabávať (míňať). Alebo jednoduchšie povedané: Viacej troviť, menej troviť. Alebo aj tak, že: Investuj bohate, spotrebuj skromne.

Rizikový zvykový kolorit

      Podnikanie je o neustálom hľadaní riešení, produktívnej špekulácii a komplexnom premieňaní príležitostí a šanci na body, góly a hlavne financie. Má prirodzene svoje výhody, nevýhody, silné a slabé stránky. Najlepšie ich pomer vyjadrujú niektoré riziká. Medzi hlavné podnikateľské riziká v podmienkach SR za roky 1990-2007 tak medzi drobnými živnostníkmi, ako aj medzi veľkopodnikateľmi patria aj osobnostné spory, rozdielne názory a nakoniec i rozpady spoločných podnikateľských priateľstiev i koalícií.

Dôvody sú a boli rôzne, ale jeden z väčšinových bol aj konečný filozofický názor podnikateľov na alokáciu zarobených peňazí. To znamená, či príjem z výnosu podnikateľských financií investovať väčšinovo ďalej do rastu a rozvoja firmy, alebo naopak celý ho „spáliť“ v osobnej spotrebe (kúpiť si nové auto, drahé exotické dovolenky a ukázať susedom i celému svetu, že na to už mám...a zarobil som...!?).

      Kalkulačný vzorec – koľko minúť na osobnú spotrebu, a koľko na podnikanie, nemôže byť univerzálne platný. Ale na druhej strane je racionálna povinnosť byť v biznise obozretní aj v otázke finančných zdrojov. Akcent je nutné dávať na produktivitu (napr. zarábanie peňazí a zvyšovanie príjmov), ale nie naopak na rast kontraproduktivity (napr. rast konzumu, spotreby a nepotrebných výdavkov alebo nákladov firmy alebo osoby majiteľa...).

Typický podnikateľský paradox minitrhu

      Za typickú protirečivosť a jednu zo základných bariér reálneho rýchlejšieho nárastu malého podnikania a silného stredného stavu v malých krajinách s malým trhom (s počtom obyvateľov pod 10 miliónov) považujem protekcionizmus. V krajine s veľkým trhom sa aj nový začínajúci podnikateľ uplatní skôr – pričom mu stačí dobrý podnikateľský zámer a vyplnenie medzery na trhu v nejakom produkte. V krajine s malým trhom je to však ináč.

Aj prvoligoví podnikatelia v SR dnes uznávajú, že keby mali teraz začínať, mnohí by to nedokázali. Za najväčší úspech okrem povinnosti tvrdej práce v ich biznise považujú, že boli v správnom čase na správnom mieste. Že privatizovali a zakladali firmy v SR v 90-tych rokoch, keď sa začínal kreovať trh.

Selfmademan, selfmadewoman

      Hoci dnes na Slovensku aj v podnikaní neplatí najmä profesionalita, ale najmä známosti /ruka ruku myje, kontakty robia kontrakty/ a často nutná spoluúčasť na korupcii v získavaní lepších zákazok a finančne väčších objednávok,  nepochybujem o tom, že existuje aj veľká skupina drobných a húževnatých podnikateľov, remeselníkov, živnostníkov a ďalších „selfmade“ mužov a žien, ktorí podnikajú, tvrdo makajú, spoliehajú sa najmä na vlastné sily a darí sa im to. Často však len a len na úkor obetí inde (napr. zanedbávanie zdravia, rodiny...). A to sú typické kontraproduktívne, ale reálne paradoxy minitrhu.

Rebrík postupnosti a reálne ciele

      Za dôležité považujem mať aj v podnikaní reálne ciele. Nebyť maximalistom, ale triezvym pragmatikom. Ak začínajú dvaja podnikatelia kráčať po sto schodovom rebríku, pričom prvý začal na 70-tom schode a druhý začína len na 1-om schode, tak asi nie je veľká šanca, že prvý dobehne druhého alebo ho predbehne na ceste za vytýčenou métou cieľa na stom schode. Zázraky sa občas však dejú a trpezlivosť prináša ruže.

      Nakoľko kľúčový v efektívnom podnikaní je aj správny mentálne postoj a naladenie sa do kože víťaza, ponúkam na inšpiráciu nasledovných desatoro, ako treba konať, ak sa chcete stať v podnikaní alebo živote alebo v kombinácii oboch víťazmi.

Desatoro v prístupe víťaza

Kto chce víťaziť, musí trénovať a dodržiavať určité najlepšie techniky, pravidlá a postupy /best practice/.  Rovnako to platí aj v prípade podnikateľov – že sa oplatí dodržiavať niektoré vybrané odskúšané rady. V kontexte úspechu na ceste za víťazstvom môžu znie aj takto:

1)      Podnikateľ-víťaz nepozná neúspechy, lebo tie podľa neho neexistujú. Existuje len poznanie, že daná cesta nebola správna. Neexistujú problémy, len šance: šance učiť sa, zlepšovať sa, chápať. Neexistujú problémy – sú len príležitosti: príležitosť dokázať niečo nové.

2)      Podnikateľ-víťaz myslí maximálne kreatívno-invenčne-obozretne a preto má vždy na riešenie problému pripravených viac alternatív. Aj v prírode platí, že zvíťazí ten jedinec, ktorý sa v danej situácii môže zachovať rôzne. Ten, kto môže vykonať len jedinu reakciu je v nevýhode. Jediná reakcia na daný stimul je nebezpečným obmedzením, ktoré nás znevýhodňuje voči ostatným jedincom, ktorí dokážu reagovať viacerými spôsobmi.

3)      Podnikateľ-víťaz sa nebojí chýb – lebo z každej z nich sa poučí.

4)      Podnikateľ-víťaz má svoj sen – nie je však rojko: vie, že cieľ dosiahnuť nie je ľahké, ale je to reálne.

5)      Podnikateľ-víťaz hľadá nové varianty.

6)      Podnikateľ-víťaz robí nátlak sám na seba. Koná tak podľa zásady: Vždy chcem, môžem, urobím to!

7)      Podnikateľ-víťaz je očarený svojim cieľom. Jeho túžba je hnacím motorom snahy.

8)      Podnikateľ-víťaz pozná svoju hodnotu (nepozná odmietanie a hľadá vždy cesty ako sa vec dá vyriešiť podľa hesla „kto chce riešiť-hľadá spôsoby, a kto nie-ten hľadá dôvody“).

9)      Podnikateľ-víťaz má rád svoje konanie (oceňuje vlastnú prácu a vie sa z nej tešiť viac ako z finančnej odmeny).

10)  Podnikateľ-víťaz plánuje. Plánuje aktivity a pripravuje si argumenty (lebo aj šťastie praje len pripraveným).

RESUME: Firma má spoločné s manželstvom napríklad to, že obe inštitúcie, ak chcú byť efektívne – mali by hospodáriť aspoň s vyrovnaným rozpočtom. Oveľa lepšie je však, keď príjmy prevyšujú výdavky a teda tvoria zisk. Aby zisk a prosperita boli dlhodobé, je nutné eliminovať riziká a správať sa nielen pragmaticky, ale najmä obozretne. Voči partnerke (ovi) doma, i voči spoločníkovi (ke) vo firme.

Nie je dlhodobo udržateľné, aby jeden najmä zarábal a druhý najmä míňal. Produktívna bilancia i cesta k dlhodobej efektívnosti vedie najmä cez heslo: „Je potrebné viac premýšľať, nie viac utrácať (Mark Hughs)“.

Autor: Ing. Emil Burák, PhD