V niektorých situáciách niet inej cesty k získaniu náhradných dôkazov ako práve využitím inštitútu daňového svedectva. Kontrolovaní podnikatelia často zabúdajú na svoje právo – klásť pri vlastnej daňovej kontrole svedkom a znalcom otázky k ich záverom. Súčasne niekedy prehliadajú riziká a mylne podceňujú svedectvo ako nevhodnú formu získavania náhradných dôkazov, keď sa vyskytnú nezrovnalosti pri daňovej kontrole.

I. Výsluch svedka – šanca objasniť nezrovnalosti

Prevažná väčšina daňových subjektov v SR zvládla a zvláda daňovú kontrolu aj bez využitia inštitútu predvolania daňového svedka. Niekedy je však bez daňového svedectva nemožné overiť správnosť zaplatenej dane. Osobitným procesom v daňovom konaní sa javí výsluch svedka pre účel daňového konania. Kontrolovaný sa môže so svedkom stretnúť v dvoch základných polohách:

1. on alebo daňový úrad využíva a navrhuje svedka na predvolanie k jeho daňovej kontrole k objasnenie niektorého chýbajúceho dôkazu.
   
2. Sám sa stáva svedkom v daňovom konaní alebo daňovej kontrole niekoho iného.

Predmet svedectva v daňovom konaní je verejnosti málo známy, ale je citlivou oblasťou – s ktorou je vhodné sa včas oboznámiť

Nakoľko ide o veľmi citlivú oblasť daňového konania, ktorá môže veľakrát a veľmi daňovému subjektu v roli svedka len priťažiť (naopak málokedy prilepšiť) existuje na tomto poli poznania v rámci slovenskej dańovej praxe za roky 1989-2007 ešte veľmi veľa neistoty z dôvodu reálneho predpokladu nedostatku erudície svedkov v dańovom konaní v SR a súčasnej tabuizácie výpovedí v rámci nutnosti dodržania daňového tajomstva (§ 23, zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a zmien) na strane jednej a prirodzenému odporu každého jedinca k donúteniu (zo zákona) svedčiť na strane druhej. 

II. Praktické rady k výsluchu

Ambíciou i cieľom nasledovných riadkov je predstaviť pozornému čitateľovi niektoré doporučenia i rady, z ktorých si v prípade vlastnej aktuálnej dańovej situácie v rámci prípadného svedectva v daňovom konaní – môže sám vybrať (podľa jeho úvahy i potreby) ako bude v konkrétnej situácii postupovať. 

Existuje celý rad otázok, ktoré sa k problematike viažu a ktoré na Slovensku relevantne zodpovie len vlastná dańová prax, ale najmä jej budúci vývoj. Napriek tomu považujem za dôležité objasniť čitateľovi najmä nasledovné okruhy k podstate veci:

• svedecká výpoveď ako rozhodujúci dôkaz,
• okolnosti vzniku výpovede,
• príprava výsluchu v dańovom konaní,
• vykonanie výsluchu,
• efekt neverbálnej komunikácie. 

 
III. Svedecká výpoveď ako rozhodujúci dôkaz

Povinnosť svedeckej výpovede je daná priamo najmä na základe ustanovenia § 7, zákona číslo 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a zmien, nepriamo najmä charakterom dikcie ustanovení § 2, § 14,  § 15,ods.6, § 29, ods.4 a § 32,ods.4 už citovaného zákona. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal ako svedok.

V praxi, keď sa v rôznych daňových špekuláciách alebo firemných machináciách aplikuje aj zinscenovaná (inak riadená-napr. požiarom) strata alebo zničenie relevantných dańovo-účtovných dokladov alebo iných dôkazov alebo v inej forme dôkaznej núdze dańového úradu – môže byť pre dańové konanie a závery dańovej kontroly práve svedecká výpoveď buď ako jediný alebo skôr ako rozhodujúci dôkaz.

Platí, že každý je povinný vypovedať v dańovom konaní ako svedok o dôležitých skutočnostiach, týkajúcich sa iných osôb, ak sú mu známe – musí vypovedať pravdivo a nič nesmie zamlčať, pričom výpoveď môže byť podaná písomne alebo ústne.

IV. Formu výpovede možno zvoliť

To znamená, že formu výpovede si môže svedok zvoliť – kde sa doporučuje voliť tú formu, ktorá je pre neho psychologicky príťažlivejšia. Nezabudnúť si prevziať kópiu zápisnice z výpovede. Správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ńou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.

Blízkou osobou je na účely tohto zákona manžel, druh, príbuzný v priamom rade a jeho manžel, súrodenec a jeho manžel, osvojiteľ a osvojenec a ich potomkovia a manželia. Svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach tvoriacich štátne tajomstvo, alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má.
 

V. Najprepracovanejšie výsluchy majú policajti 

V danej súvislosti je vhodné podčiarknuť najmä na nasledovné rady:

1. formulovať odpoveď vo vzťahu k vlastnej podnikateľskej činnosti /a teda aj predmetu zdańovania príjmov/ tak, aby ste pamätali na vlastné riziko, t.j. že kedykoľvek v budúcnosti môže byť toto svedectvo použité aj vo vzťahu k Vášmu vlastnému dańovému konaniu a stane sa tak vlastne dôkazom, ktorý sa nebude týkať tretej osoby alebo priamo Vás ako svedka,
   
   
2. pri akejkoľvek nejasnosti alebo zložitosti problematiky, na ktorú ste dotazovaný, považujem za racionálne, ak neviete odpovedať hneď, vyžiadať si čas na rozmyslenie.V danej situácii je logické vyžiadať si lehotu na poskytnutie odpovede – aby ste si mohol vec dôkladne premyslieť, zvážiť a zodpovedať tak otázku relevantne,
   
   
3. pamätať na skutočnosť, že výsluch vo všeobecnosti i v historickej genéze vývoja ľudstva je jednou z najstarších a teda aj najviac prepracovaných metód slúžiacich k získaniu informácií, pričom najviac skúseností s touto metódou nemajú daňové orgány, ale policajné orgány.

ZHRNUTIE:

Už z lekárskeho hľadiska poznáme realitu, že prevencia býva vždy ďaleko lacnejšia a menej boľavejšia ako terapia. Uvedená axióma platí v ekonomickom priestore rovnako. Z tohto dôvodu doporučujeme čitateľovi, aby nepodceňoval nutnosť prípravy na daňové svedectvo alebo vlastné alebo iných svedkov  v ich alebo cudzom daňovom konaní.

Základnou ideovou líniou je potreba prípravy – aby daňové svedectvo plnilo účel získania chýbajúceho dôkazu k daňovému konaniu.

Autor: Ing. Emil Burák, PhD

Viac informácii o knihách E. Buráka