Franchisingová zmluva nie je upravená ako samostatný zmluvný typ v Obchodnom, prípadne Občianskom zákonníku. Legislatívne podmienky franchisingu sú na Slovensku na porovnateľnej úrovni ako v Česku i v Európskej únii. 

Franchisingová zmluva je tak zmluvou "sui generis" - nepomenovanou zmluvou. Chýbajúcu právnu úpravu nahrádza Európsky etický kódex. Zmluva sa tak stáva dokumentom upravujúcim vzájomné vzťahy medzi poskytovateľom a prijímateľom franchisingu. Preto by mala byt' úplne dokonalým a vyváženým dokumentom.

Motorom je snaha o naozajstné partnerstvo, v rámci ktorého majú aj jednotliví členovia reťazca viac možností ovplyvňovať vlastné fungovanie. Francúzi tento stav nazývajú pojmom "partenariat" (partnerstvo). Len posúdením konkrétnej zmluvy sa dá zistiť, o aký typ obchodnej stratégie ide, či sa viac podobá klasickému franchisingu alebo ide o voľnejší systém.

Ako je možné, že v jednej franchise sieti sa môžu vyskytnúť rozdielne franchise zmluvy?

Možno sa zdá, že ideálnym riešením by bolo, keby každý franchise partner mal identickú zmluvu. Na jednej strane je to výhodné aj pre franchisora (vie ich jednoduchšie spravovať) aj pre franchisanta, ktorý získava "fair" obchod. 

Na druhej strane to, čo sa zdá byť evidentné a "férové", nemusí prinášať aj najefektívnejšie riešenie.

Rozdiely môžu vzniknúť  napríklad vo výške vstupného poplatku (licencie). Je rozidiel, či sa koncepcia adaptuje do 100 jednotkovej siete, alebo do 2-300-vého obchodu, či partner začne pôsobiť vo veľkomeste, alebo na vidieku, atd.

Vstupný poplatok, a tým aj rozdiel vo franchise zmluve môže byť v závislosti od:
- veľkosti teritória, na ktorú platí franchise zmluva,
- kúpischopnosť obyvateľstva danej krajiny (master-licencia),
- očakávaného obratu (rozdiel je prevádzkovať obchod v Bratislave alebo v malom meste na vidieku)
- veľkosti franchise siete,
..apod.